Žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť PDF Tlačiť E-mail
Obsah článku
Žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť
Potravinový reťazec
Metodický postup separácie
Celý článok
   
     Na úvod si uvedieme rozdiel medzi žiarivkou a žiarovkou, aby nedošlo k zámene.

     Žiarivka je druh elektrického svetelného zdroja, ktorá na premenu elektrickej energie na svetelnú využíva žiarenie v parách ortuti.

     Žiarovka je druh elektrického svetelného zdroja, v ktorom sa na premenu elektrickej energie na svetelnú energiu využívajú tepelné účinky elektrického prúdu pri prechode tuhým telesom a žiarivé vlastnosti tohto telesa.

     Žiarivka vyžaduje na zapálenie a udržanie výboja pomocnú elektroniku. Samotný výboj vyžaruje neviditeľné ultrafialové žiarenie, ktorým je ožarovaná tenká vrstva vhodného luminoforu, nanesená na vnútornej strane banky žiarivky. Žiarenie excituje molekuly luminoforu, ktoré následne pri návrate do pôvodného stavu emitujú fotóny viditeľného svetla. Tento jav sa nazýva fluorescencia (odtiaľ je odvodený aj anglický názov žiarivky - fluorescent lamp).

     Poznáme lineárne a kompaktné žiarivky, ktoré sa používajú v domácnostiach, kanceláriách, spoločenských priestoroch a pod.

     Lineárne žiarivky sa niekedy nazývajú aj neónové trubice, čo nie je správne, pretože žiarivka neobsahuje neón. Svetelné zdroje, ktoré sú založené na princípe tlejivého výboja v riedkom neóne sú napríklad tlejivka, alebo neónová výbojka.

     Lineárne žiarivky:

- nízkotlakové lineárne žiarivky jednokolíkové,
- nízkotlakové lineárne žiarivky dvojkolíkové (obr.1,2),



Obr.1 Schéma nízkotlakovej lineárnej žiarivky dvojkolíkovej

1. pätica
2. elektróda
3. ortuť
4. trubica
5. luminiscenčný povlak



Obr.2 Nízkotlaková lineárna žiarivka dvojkolíková

- lineárne žiarivky kruhové (obr.3),



Obr.3 Lineárna žiarivka kruhová

- lineárne žiarivky v tvare U (obr.4),



Obr.4 Lineárna žiarivka – tvar U

- lineárne žiarivky indukčné, je to lineárna žiarivka s indukčným predradníkom (obr.5),



Obr.5 Indukčný predradník

Lineárne žiarivky rozoznávame aj podľa označenia:

T5 má priemer 16mm,
T8 má priemer 26 mm,
T12 má priemer 38 mm.

     Ide o trubice, ktoré sú rôznej dĺžky, od ktorej závisí aj ich výkon. Najbežnejšie používané lineárne žiarivky sú typu T8. V tabuľke č.1 sú uvedené výkony žiariviek typu T8 čomu zodpovedajú aj dĺžky.

 

Výkon [W]

Dĺžka [cm]

14

36,1

15

43,8

16

72

18

59

25

74,2

30

89,5

36

120

38

104,7

58

150

70

176,4

Tab.1 Označovanie lineárnych žiariviek typ T8

     Kompaktná žiarivka je názov pre žiarivku s menšími (kompaktnejšími) rozmermi než má klasická žiarivková trubica.

     Najbežnejším typom sú kompaktné žiarivky, určené pre priamu náhradu klasických osvetľovacích žiaroviek. Takéto žiarivky sa preto nazývajú aj úsporné. Majú spravidla podobný tvar a rovnaké objímky ako klasické žiarovky.

Kompaktné žiarivky:
- kompaktné žiarivky bez integrovaného elektronického predradníka,
- kompaktné žiarivky s integrovaným elektronickým predradníkom,
- kompaktné žiarivky s kolikovými päticami,




Obr.6 Kompaktná žiarivka s päticou

- kompaktné žiarivky so závitom E14 a E 27.



Obr.7 Kompaktná žiarivka so závitom

Pre zapálenie a udržiavanie výboja sa používa:

- integrovaný elektronický predradník,
- zapojenie žiarivky s tlmivkou a štartérom.

     Existujú tiež kompaktné žiarivky bez integrovaného elektronického predradníka. Používajú sa napr. v malých stolových lampách. Sú menších rozmerov so špeciálnou päticou.
     Pre osvetlenie väčších priestorov sa používajú vysokotlakové ortuťové výbojky. Výbojka obsahuje plyn pre stálu teplotu. Vonkajšia banka má fosforový vnútorný povlak a vnútorná výbojková trubica obsahuje ortuť a amalgám obr.8.


Obr.8 Vysokotlaková ortuťová výbojka

     Druhý typ je vysokotlaková ortuťová výbojka, ktorá sa skladá zo sklenej banky, obsahujúcej plyn pre udržiavanie stálej teploty a z kremennej trubice výbojky s parami ortuti. Vyrábajú sa s výkonmi 50 W, 80 W, 250 W, 400 W, 700 W, 1000 W.
     Ako už bolo povedané, funkcia žiarivky spočíva v premene elektrickej energie na svetelnú v parách ortuti. Ortuť je škodlivý, jedovatý a jediný kov, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave.
     Značka ortuti je Hg. Je to veľmi toxická látka, ktorá pri nesprávnom zaobchádzaní poškodzuje zdravie ľudí a životné prostredie. Patrí medzi nebezpečný odpad a je veľmi dôležité opatrene zaobchádzať s touto komoditou, pretože sa nachádza v prírodnom prostredí a je súčasťou zemskej kôry. Pýtate sa prečo, keď je súčasťou zemskej kôry? Je súčasťou zemskej kôry, ale jej obsah sa neustále zvyšuje.
     Predpokladá sa, že okolo 3 400 ton elementárnej ortuti sa ročne uvoľňuje do prostredia. Z tohto množstva sa 95 percent zdržiava v zemi, 3 percentá sú v povrchových vodách a 2 percentá v atmosfére. Približne 70 percent ortuti v prostredí je z antropogénnej činnosti, najmä z emisií, z uhoľných baní, elektrární a skládok odpadov. Za posledných 100 rokov stúplo množstvo emisií z tovární a priemyslu uvoľňovaných do prostredia.
     Výskyt ortuti v prostredí narástol trojnásobne, pričom v týchto formách zostáva ortuť natrvalo.
     Ortuť patrí medzi ťažké kovy, ktoré sa dostávajú do ľudského organizmu prostredníctvom potravinového reťazca. Na obr.18 je ako vzor vyjadrený kolobeh ortuti v potravinovom reťazci. Názorne sme chceli poukázať na to, ako dochádza ku kontaminácii vody, pôdy a ovzdušia. Následne na to, pri nadmernom obsahu ortuti vo vode a pôde, dochádza k obohacovaniu rastlín, trávy, ovocia, zeleniny ... ortuťou. Ako vidíme na obrázku, ortuť sa dostane do tela kravy cez vodu a trávu. Krava produkuje mlieko a mäso, ktoré tiež obsahujú ortuť. Ortuť sa konzumácii týchto potravín dostáva do ľudského organizmu.
     Čo z toho vyplýva?
     Ľudskou činnosťou dochádza ku kontaminácii zložiek životného prostredia ortuťou. Ortuť má negatívne účinky na ľudský organizmus. Výsledkom toho je, že obyvatelia sami seba ohrozujú touto toxickou látkou!