Anketa
Bio odpad |
![]() |
![]() |
![]() |
Biologický rozložiteľný odpad (bioodpad) vzniká:
V prírode ako sú trus zo zvierat, opadané lístie
stromov, konáre, tráva, odumreté časti rastlín stromov, uhynuté
zvieratá ..., predstavujú biologický odpad, ktorý nezaťažuje životné prostredie a príroda po časovom odstupe, kedy dochádza k rozkladu ho
využíva vo svoj prospech vo forme živín. Bioodpad, ktorý vyprodukujú domácnosti sa donedávna umiestňoval na skládky komunálneho odpadu, ktoré začali naberať nekontrolované rozmery. Z toho dôvodu sa pristúpilo k zmenám v oblasti nakladania s komunálnym odpadom. Z pohľadu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu je separácia veľmi dôležitá, pretože biologický odpad tvorí 30 - 45% komunálneho odpadu. Separovanie
biologicky rozložiteľného odpadu je dôležitou úlohou samospráv, pretože
od 1.1.2006 je zakázané zneškodňovanie biologicky rozložiteľný odpad zo
zelene zo záhrad a z parkov vrátane cintorínov a z ďalšej zelene na
pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak
sú súčasťou komunálneho odpadu, ukladaním na skládky komunálneho odpadu. Najčastejším spôsobom nakladania s bioodpadom (podobne ako s inými druhmi odpadu) je ich skládkovanie. Na druhom mieste je spaľovanie v spaľovniach. Oficiálne je na treťom mieste jeho materiálové využívanie (najčastejšie kompostovanie), ale zatiaľ tretie miesto patrí nezákonnému nakladaniu s bioodpadmi –
Sám
o sebe je vo väčšine prípadov bioodpad neškodná látka, ale jeho
zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a
nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Prečo neskládkovať biologický komunálny odpad? Keď
sa organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach,
vzniká skládkový plyn (metanogénna fáza), ktorého prioritnou zložkou je
metán (CH4). Metán je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15 % - tami. Metán prispieva ku skleníkovému efektu približne 21-násobne viac ako hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý, ktorý vzniká pri aeróbnom rozklade biologického odpadu. Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére indikujú narastanie globálneho teplotného priemeru, čo môže viesť k potenciálnej katastrofickej klimatickej premene. Prečo nespaľovať biologický komunálny odpad? Pokiaľ
sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických
plynov - dioxínov, kvôli svojej vysokej vlhkosti a obsahu soli
(chlóru). To dokazujú aj závery EÚ v Green Paper COM (2000) 469,
26/7/2000, v ktorých sa píše, že „látky podliehajúce hnilobe sú druhým
najvýznamnejším zdrojom chlóru (okolo 17 %) v komunálnych odpadoch"
. Navyše tam ešte nie je započítaný papier (ďalších 10 % chlóru). Ak je v
bioodpade prítomný chlór (biologický odpad ho obsahuje vo forme solí),
vzniká vysoko agresívna kyselina chlorovodíková, nebezpečné chlórované
uhľovodíky, dioxíny a furány. Podľa katalógu odpadov rozoznávame skupiny biologických komunálnych odpadov, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou:
Medzi najstaršie a najpoužívanejšie metódy zhodnocovania biologických rozložiteľných komunálnych odpadov patrí kompostovanie. Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako nakladať s organickými zbytkami. Slama,
tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné
zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a
vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na
živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej
odčerpali. Ušetríme veľké množstvo komunálneho odpadu ukladaného na
skládky odpadov a tiež poplatky za odvoz odpadu. Dôležitým
základným právnym predpisom v spojitosti s problematikou podpory
rozvoja kompostovania je smernica EÚ 1999/31/ES o skládkach odpadov,
ktorá tiež definuje biologicky rozložiteľný odpad ako odpad, ktorý môže
byť anaeróbne alebo aeróbne rozložený. Táto smernica vyžaduje (okrem
iného), aby všetky členské krajiny EÚ znížili množstvo biologicky
rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) ukladaného na skládku na:
Slovensko
je jedným z členských štátov EÚ, ktoré vzhľadom na silnú závislosť na
skládkach, môže využiť výhodu štvorročného odkladu plnenia. To znamená,
že cieľové roky sú 2010, 2013 a 2020. V praxi to znamená, že na podporu splnenia takto stanoveného cieľa je veľmi dôležité rozšírenie kompostovania biologicky rozložiteľných odpadov.
Vychádzajúc z rôznych nových právnych predpisov s prihliadnutím na
doterajšie poznatky z praxe ako aj z verejnej diskusie k základnému
dokumentu s názvom ”Tematická stratégia predchádzania vzniku odpadov a
ich recyklácie” je možné uviesť, že je žiaduce realizovať rôzne druhy
kompostovania, ako napr. tzv.
|